tuli

Pre piatimi rokmi, než sa šéfom STV stal Richard Rybníček, som verejnoprávnu televíziu nepozeral takmer vôbec. Nelákakli ma vlastné progrmy, dokumenty, správy či zahraničné filmy a seriály. V porovnaní s konkurenciou to bol len slabý odvar televízie.

Richard Rybníček ponúkol zmenu. Jeho predstava bola taká úchvatná, že za jeho zvolenie hlasovala aj časť opozičných poslancov. Po svojom nástupe prepustil veľkú časť zamestnancov, dostal televíziu do zisku a čo je najpodstatnejšie, spravil z nej pozerateľnú televíziu.

Dnes si každý deň pozriem správy, mám svoje obľúbené seriály, čo sa pred Rybníčkovým nástupom nestávalo. Som rád, že na program, za ktorý platím koncesionárske poplatky, sa môžem aj pozerať.

Preto nechápem Rybníčkovu kritiku. Veľké odmeny sú v súkromných firmách samozrejmé. Ak dokážete zachrániť potápajúcu sa firmu, asi si ich zaslúžite. Kritika odmien je spôsobená skôr ľudskom závisťou. Prečo by mal niekto zarábať niekoľkonásobne viac ako ja? Veď má rovnaký žalúdok ako ja a potrebuje k životu rovnaké veci ako ja. Tak prečo?

Preto lebo, ak by každý bol platený rovnako, nikto by nemal ambíciu študovať a zlepšovať sa. Nikto by sa nesnažil vymýšľať lepšie produkty a robiť lepšiu televíziu. Veď ak dostanete rovnaký plat za flákanie sa a rovnaký za špičkový výkon, čo si vyberiete?

Nechápem, prečo až dnes vyšlo najavo, čo vlastne Hreha v Českej televízii robil a že s ním neboli spokojní len zamestnanci ale ani vrcholový manažment. Na Slovensku je pre nás Česká televízia akousi ikonou verejnoprávnosti a keď niekto vyhlási, že v nej pracoval, dokonca na vedúcej pozícii, vzbudí dojem. Až taký veľký, že ho zvolíme za riaditeľa našej verejnoprávnej televízie.

Len dúfam, že Slovenskú televíziu neposunie do čias, kde sa nachádzala pred Rybníčkovým riaditeľovaním. Ale už teraz, ak by som si mal vybrať medzi Hrehom na riaditeľskej stoličke a Janom Krausom na stoličke moderátora programu OTO, vybral by som si Krausa.